„Jane, jsme chudí!  A chudí lidi kávu co? … no nepijí!“

Takto mi Adam s vyškereným úsmevom odpovedal na moju prosbu o zástavku v malebnej melbournskej kaviarničke…

Je pravda, že s našimi úsporami tu nie sme žiadni veľkí páni, a práve preto sme sa chceli čo najskôr po príjazde do Melbourne zamestnať. Hľadanie práce nebolo však tak jednoduché, ako sme si predstavovali.
Austrálčania si totižto potrpia na skúsenosti a certifikáty, a to rovno všetkého druhu! Zamestnať sa v kuchyni ako pomocná sila? Jedine, že máte tri roky skúseností podložených referenciami. Inak ani nemá zmysel posielať CV.  Moja predstava o práci v cukrárničke sa rozplynula po tom, ako som zistila, že by som musela absolvovať dva certifikáty v dĺžke 0,5 – 3 rokov a aj to by mi nezaručilo, že ma niekto zamestná bez predchádzajúcich skúsenosti. A vlastne, ani by som to na moje víza nestihla.

Nakoniec sa na nás usmialo šťastie. Adamovi sa podarilo nájsť si prácu na stavbe, pričom si musel zažiadať o tzv. white card – jednodňové školenie o bezpečnosti. No a v mojom prípade to bolo viac šťastia ako rozumu a dostala som polročnú zmluvu do jednej z veľkých poradenských firiem – Big 4. Plánujeme teda ostať  nejakú dobu v Melbourne, a ak chcete vedieť, aké super mesto to je, počkajte na ďalší článok s fotkami. Už sa tešíme! Krásny týždeň!