Hlavné mesto Kambodže, Phnom Penh, sme zvolili len ako ‚stopover‘ na jeden deň cestou do Siem Reap. Cesta z Kampotu mala pôvodne trvať 3 a pol hodiny, no ako sme už z Kambodže zvyknutí, predpokladaný čas jazdy násobíme dvoma. Po šiestich hodinách sme sa šťastlivo dostali do Phnom Penhu.
Phnom Penh je moderné mesto, relativne čisté a udržiavané. Preteká ním rieka Mekong, pozdĺž ktorej je dlhá pešia zóna. Počas celého dňa sú na nej miestni predavači s rôznymi dobrotami.
Dominantou mesta je kráľovský palác v khmérskom štýle. Navštívili sme aj národné múzeum, kde je množstvo sôch z khmérskej kultúry a s náboženskými motívmi – hinduizmus, budhizmus. Veľká škoda je, že národné múzeum neobsahuje nič z modernej histórie krajiny.
Centrum sa cez deň naplnilo množstvom vojenských áut a nespočítateľnými zástupmi kambodžských vojakov. Bohužiaľ nám nikto veľmi nerozumel, takže sme nevedeli, čo sa tam deje. Počas obeda si vojaci posadali pozdĺž rieky a vychutnávali si svoj obed. Ako sme prechádzali okolo, začali nás vysmiato zdraviť: „Hello! Hello!“. Však na otázku „Do you speak English?“ sa už len nesmelo usmiali a pokrčili ramenami. Nakoniec nám jeden vojak vysvetlil, že sa pripravujú na oslavu dňa nezávislosti.
Mamina mala na vysokej škole spolužiaka z Kambodže. Nám sa s ním podarilo spojiť a stretli sme sa s celou jeho rodinou na večeri pri rieke Mekong. Bolo skvelé stráviť večer v spoločnosti miestnych a spoznať viac ich kultúru a život. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých vecí. Napríklad, že sám kambodžský kráľ študoval v Prahe a hovorí plynule po česky.
Hneď po večeri sme vyrazili nočným autobusom do Siem Reap.
SIEM REAP
Siem Reap je najturistickejšie miesto v Kambodži. V okolí sa nachádzajú slávne ruiny Angkor Wat z 12. storočia a mnoho ďalších chrámov.
Kambodža má veľmi smutnú históriu. Medzi rokmi 1975-1979 tu bola genocída. Všetci ľudia boli vyhnaní z miest a nútení pracovať hlavne na ryžových poliach. Denne dostávali minimum jedla. Tí, ktorí nevládali pracovať alebo sa akokoľvek líšili, boli popravení. O život prišlo tiež veľa inteligentých ľudí. V každej provincii Kambodže sú tzv. killing fields ako pamiatka tejto smutnej histórie. My sme tieto killing fields navštívili práve v Siem Reap, kam nás odviezol miestny pán tuk-tuk-ár. Mal okolo 50 rokov a sám si dobre pamätal, keď ako 15 ročný musel odísť pracovať na ryžové polia. Spomínal na rodičov, ako boli od seba oddelení, aj na kamaráta, ktorého mu zabili, pretože sa nachvíľu zarozprával pri strome. Pán však stále nestrácal úsmev na tvári, ktorý nám nejedenkrát venoval.
Angkor Wat
Druhý deň vyrážame na východ slnka k chrámu Angkor Wat. Na celý deň sme si dohodli pána tuk-tuka. Vstávali sme teda o štvrtej, aby ani nám, tak ako stovkám ďalších turistov, nič neuniklo. Výhľady za to však určite stáli! A cestou naspäť nás ešte pobavili miestne opice.
Väčšina chrámov bola postavená ako hinduistická, ale s príchodom budhizmu sa menili na budhistické.
Jeden z najnavštevovanejších je chrám Ta Prohm, ktorý už aj miestni nazývajú Tomb Rider temple. Ako asi správne tušíte, preslávil ho film Lara Croft s Angelinou Jolie. Chrám je neuveriteľne fotogenický, je poprerastaný obrovskými koreňmi stromov.
Celý komplex chrámov je veľmi (veľmi!) rozsiahly a bolo nad naše sily všetky navštíviť. Každý chrám má tiež svoju históriu a príbeh… My sme ich za jeden deň navštívili len 5, pretože viac sa stihnúť nedalo.
Hodvábna farma
Na posledný horúci deň v Siem Reap sme si naplánovali, okrem pravidelného ochladzovania sa výbornými mango nápojmi a kokosovými orechmi, návštevu miestnej hodvábnej farmy. Pre nás veľmi poučná prehliadka. Farma sa nachádza 15 km od Siem Reap a 2x denne tam jazdí shuttle bus zadarmo.
Hodváb sa vyrába z kukly motýľov priadky morušovej. Živočích vo vnútri je vraj delikatesa. Vyskúšať ho sme sa neodvážili. Kukly sa nechávajú nejakú dobu vyschnúť na slniečku, potom sa dajú do horúcej vody a postupne sa z nich ťahá vlákno. Vlákno prejde rukami niekoľkých žien, až kým z neho nie je jemná hodvábna niť. Z nich sa ďalej vyrábajú zložito šatky. Najskôr je potrebné urobiť manuálne vzor, následne sa tieto nite farbia (niekoľkokrát a vždy s iným vzorom) a v poslednom kroku je z nich utkaný šál. Utkať šál s náročným vzorom trvá jednej pracovníčke 3 dni. Farma zamestnáva mnoho žien v dobrých pracovných podmienkach a dbá na spravodlivú mzdu.