Ahojte priatelia!

Mesiac v Chile je už za mnou a ja by som Vám rada priblížila nejaké dojmy z krajiny.  Začalo to „spoločnou“ cestou, ktorú absolvoval Adam z Viedne a ja z Prahy. Pri prvom prestupe v Londýne sme sa však dali dokopy a pokračovali ďalej cez Dallas až do Santiaga. Po 24 hodinách v lietadle a na letiskách sme celí rozlámaní konečne dorazili. Santiago sme si prvý deň veľmi neužili pretože som si chcela vybaviť veci na cudzineckej polícií a transfer z letiska nás nechal na ulici, s tým, že nenašiel presnú adresu, ale ak to nie je niekde v blízkosti, tak to bude na opačnej strane rušnej ulice ponad ktorú viedol nadchod. Takže sme si vystúpili s kufrom a dvoma batohmi, naobliekaní ešte v zimnom oblečení z Česka v 35 stupňoch a vydali sa hľadať.

Hneď druhý deň sme odleteli na juh do Národného parku Torres del Paine. Je to raj pre milovníkov turistiky, nájdete tu od 1- až po 6,7-dňové trasy. My sme si vybrali tzv. W trek, ktorý trval v našom prípade 4 dni. Musím sa priznať, že som podcenila prípravu a najviac si to odniesol Adam. Prechody s batohmi na chrbte a noci v stane nie je práve princeznovský štandard. Ale jednoznačne to stálo za to! A ďakujem, že to vydržal.

Prešli sme cez chilskú hranicu, kde nás skontrolovali, po kilometri zase cez argentínsku. Nakoniec k nám do autobusu nastúpila colná kontrola, ale dvaja mladíci sa hlavne zabávali na menách cudzincov. Predstavte si takého „Črumka“.

 

 

 

Malá pikoška: rozhodne si na ostrove však netreba dávať kávu. My sme teda zatúžili a nakoľko ju je problém nájsť, miestni nás poslali do obchodu na rohu. Na naše prekvapenie sme vošli do obchodu s vlnou, kde mala pani kanvicu.  Poprosili sme si kávu s mliekom a pani vytiahla nescafé 3 v 1, pričom nás s milým úsmevom presvedčila, že tá trojka vlastne znamená 3 porcie. Spokojní sme odišli so svojou rannou dávkou energie a už viac kávu nehľadali, aspoň nie na Chiloé.